Nie je vecou. Novela veterinárneho zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1.9.2018 uznáva, že zviera nie je vec, ale živá a cítiaca bytosť a tak ako každá živá bytosť má svoju osobitnú hodnotu a je nutné pre ňu vytvoriť osobitné podmienky. V zmysle novej právnej úpravy má každé živé zviera osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, len ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora. Predmetom úpravy je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch v Občianskom zákonníku pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov, zodpovednostných vzťahov pri spôsobení škody na zvierati resp. škody spôsobenej zvieraťom. Z pohľadu trestného zákona a skutkovej podstaty trestného činu týrania zvierat podľa §378 a zanedbania starostlivosti o zvieratá podľa 378 zvieratá vecami nikdy neboli, polícia to často vyhodnocovala nesprávne, keď riešila majetkovú hodnotu zvieraťa namiesto skúmania faktu či trpí alebo nie. Na základe spomenutej novely veterinárneho zákona aj občianskeho zákonníka už policajti nebudú môcť pri týraní V NIJAKOM PRÍPADE nahliadať ako na veci. V prípade, ak sa tak stane, bezodkladne podajte sťažnosť adresovanú na okresnú prokuratúru alebo sa poraďte na Zelenej linke Ministerstva životného prostredia v pracovných dňoch od 8.00 do 18.00 na 0800 144 440 alebo emailom na zelena.linka@enviro.gov.sk.

Definíciu týrania možno nájsť v ustanovení § 22 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, v zmysle ktorého je týraním každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného pokusného dôvodu, ktorým sa:

• spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia
• bez použitia anestetík, ak je to potrebné, spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé porušenie neobnoviteľných častí organizmu okrem sterilizácie samíc a kastrácie samcov, brúsenia zobákov a kastrácie kohútikov, kupírovania časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní od narodenia a kupírovania časti chvosta malých prežúvavcov narodených na území Slovenskej republiky do veku osem dní, odrohovania mláďat domácich prežúvavcov do veku osem týždňov pri dodržaní podmienok zabraňujúcich rozširovaniu chorôb a okrem odstraňovania vlčieho pazúrika u psov, ktoré môže vykonávať len osoba podľa § 10 ods. 2
• spôsobí zvieraťu trvalá alebo dlhodobá porucha správania
• prekračujú biologické schopnosti zvieraťa alebo sa zvieraťu spôsobuje neprimeraná bolesť, poranenie alebo utrpenie
• obmedzuje výživu a napájanie zvieraťa, čo poškodzuje jeho zdravotný stav
• spôsobí zvieraťu zbytočné utrpenie alebo bolesť tým, že sa nevyliečiteľne choré, slabé alebo vyčerpané zviera, pre ktoré je ďalšie prežívanie spojené s trvalou bolesťou alebo utrpením, vydá na iný účel ako na neodkladné bezbolestné usmrtenie
• spôsobí zvieraťu bolesť alebo utrpenie tým, že sa použije ako živá návnada.

Je potrebné taktiež uviesť, že v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti (§22 ods. 3) sa ďalej zakazuje:

• dopovať zvieratá alebo im podávať omamné látky a chemické látky poškodzujúce ich zdravie alebo navodzujúce ich nefyziologický stav, alebo podávať im potravu obsahujúcu látky alebo predmety, ktoré im spôsobujú bolesť, utrpenie alebo ich inak poškodzujú, okrem odôvodnených zdravotných a schválených pokusných dôvodov
• používať podnety, predmety alebo pomôcky vyvolávajúce bolesť tak, že spôsobujú klinicky zjavné poranenie alebo klinicky preukázateľné negatívne zmeny v činnosti nervovej sústavy alebo iných orgánových sústav zvieraťa
• zasahovať do priebehu pôrodu spôsobom, ktorý zväčšuje bolesť alebo poškodzuje zdravie zvieraťa,
• štvať zviera proti zvieraťu, cvičiť alebo skúšať zviera na inom živom zvierati okrem sokoliarskeho výcviku pernatých dravcov na lov zveri a prípravy zvieraťa na jeho vypustenie do voľnej prírody a používať živé zviera ako návnadu okrem schválených postupových dôvodov; za štvanie, cvičenie a skúšanie zvieraťa na inom živom zvierati sa nepovažuje použitie poľovného psa alebo poľovne upotrebiteľného psa podľa osobitného predpisu a použitie psa na pastierske účely
• použiť zviera ako cenu alebo prémiu v súťažiach a pri výstavách zvierat
• použiť živé zvieratá v umeleckej produkcii a v reklame bez oznámenia miestne príslušnému orgánu veterinárnej správy
• propagovať týranie zvierat,
• opustiť zviera s úmyslom zbaviť sa ho; za opustenie sa nepovažuje vypustenie voľne žijúceho zvieraťa do jeho prirodzeného prostredia, ak to dovoľuje zdravotný stav zvieraťa a charakteristika prostredia
• usmrtiť zviera bez primeraného dôvodu
• vykonávať štátne veterinárne činnosti v rozpore s § 10 ods. 3
• chovať zvieratá v nevhodných podmienkach alebo tak, aby si sami alebo navzájom spôsobovali utrpenie
• používať elektrický prúd k obmedzeniu pohybu končatín alebo znehybnenia zvieraťa okrem použitia elektrických ohradníkov alebo prístrojov pre elektrické omračovanie a usmrcovanie zvierat,
• zbavovať ryby šupín alebo plutiev pri manipulácii so živými rybami alebo im vtláčať oči do očníc,
• zabíjať gravidné zvieratá okrem prípadov, u ktorých je na základe odborného posúdenia veterinárnym lekárom zrejmé, že je bezprostredne ohrozené zdravie matky alebo plodu.

Týranie zvierat je na jednej strane posudzované ako priestupok v zmysle zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti (sankcia až do 1.000 EUR v prípade fyzickej osoby, právnickej osobe môže byť uložená sankcia až do výšky 20.000 EUR) a na strane druhej je týranie aj trestný čin, teda v prípade, že sú splnené podmienky ustanovujúce trestným zákonom.
Konkrétne ustanovenie § 378 Trestného zákona uvádza:
„1, Kto
a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich mesiacoch odsúdený,
b) týra zviera zvlášť krutým spôsobom, alebo
c) utýra zviera,
potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.
2, Odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na viacerých zvieratách
b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti
c) na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.“
Pre naplnenie skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu je potrebný úmysel páchateľa.
Naša legislatíva však pozná aj trestný čin „týrania zvierat“ spáchaný z nedbanlivosti a to trestný čin zanedbania starostlivosti o zvieratá (§ 378a TZ), v zmysle ktorého:
„Kto z nedbanlivosti spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví viacerých zvierat, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať tým, že zanedbá potrebnú staroslivosť o tieto zvieratá, potrestá sa odňatím slobody až na roky.“

Deliacou čiarou by mala byť závažnosť spáchaného činu. No v praxi delítkom bude skôr svedomie a ochota konkrétneho policajta, či daný čin bude posudzovať ako trestný čin, alebo si uľahčí svoju robotu a podnet alebo prípad postúpi na príslušnú RPVS alebo okresný úrad ako priestupok.
Nakoľko zákonodarca ustanovil za spáchanie trestných činov proti zvieratám nízku trestnú sadzbu (t.j. do 5 rokov) môžeme hovoriť o prečine. Na Slovensku je pri prečinoch prax ukladania alternatívnych trestov a to je možno odpoveď na otázku prečo zatiaľ nikto „nesedí“ vo väzení za týranie zvierat.
V prípade, že by bola za týranie zvierat ako trestný čin ustanovená horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúca 5 rokov, súd musí uložiť trest odňatia slobody.

Útulky a občianske združenia, vrátane Zvieracieho ombudsmana nemajú ako neštátne subjekty žiaľ žiadne priame kompetencie, preto nemôžu napr. vstúpiť na pozemok tyrana a odobrať zviera. To môžu iba veterinárni inšpektori RVPS a policajti (Policajný zbor SR, ako aj mestskí či obecní policajti, ak je dôvodné podozrenie, že v byte či dome sa nachádza človek alebo zviera po smrti, alebo ktorému bezprostredne hrozí smrť).

Útulky občianske združenia, vrátane Zvieracieho ombudsmana neplatí štát, nedostávajú od štátu ABSOLÚTNE ŽIADNE zdroje na svoju činnosť. Fungujú v dnešnej podobe iba vďaka dobrovoľníkom a dobrovoľným darcom, čo nie je v Európe bežné, je to nesystémové a nefér. Manažment túlavých zvierat na území obce/mesta je pritom priama kompetencia obcí a miest, ktorú si však väčšinou neplnia, a nechávajú tento problém na pleciach aktivistov. Niektoré mestá majú vlastné karanténne stanice, či prispievajú na prevádzku neštátnych, ale tieto položky (napr. 50 Eur za jeden výjazd/odchyt) sú absolútne nedostatočné. Organizácie na ochranu hospodárskych a spoločenských zvierat dsú pritom jediné subjekty, ktoré dnes nemôžu žiadať o ŽIADNE granty, dotácie či eurofondy na svoju prevádzku a rozvoj. My v Zvieracom ombudsmanovi preto intenzívne pracujeme na presadení systémových zmien v tejto oblasti. Totiž: keď to bude štát konečne niečo stáť, bude mať aj väčší záujem na potrestaní tyranov a množiteľov tak, aby ich bolo menej. Menej množiteľov=menej vyhodených zvierat v uliciach a útulkoch.

Definícia ako aj kompetencie útulkov a karanténnych staníc sú upravené vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.

Karanténna stanica je zariadenie, ktoré slúži na držbu odchytených túlavých zvierat s neznámym zdravotným stavom najmenej do vykonania nutného ošetrenia a potrebných vyšetrení na vylúčenie a predchádzanie choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka.

Útulok pre zvieratá slúži na držbu odchytených túlavých zvierat po ukončení vyšetrení, testov a preventívnych opatrení vylučujúcich chorobu prenosnú na iné zviera alebo na človeka, vykonaných v karanténnej stanici, a nechcených zvierat. Útulok pre zvieratá môže zabezpečiť sociálny kontakt držaných zvierat s verejnosťou za podmienky, že nehrozí riziko prenosu choroby prenosnej na iné zviera alebo na človeka, najmä formou vodenia zvierat na vôdzke alebo inom fixačnom zariadení osobami primerane fyzicky a psychicky vyvinutými.

Karanténna stanica a útulok musia najmä:

• mať dostatok miest na izoláciu všetkých prijatých odchytených túlavých zvierat, ktoré zabezpečujú dostatočnú voľnosť pohybu a ochranu pred inými odchytenými túlavými zvieratami a musí byť naprojektovaná a skonštruovaná tak, aby sa zabránilo úniku odchyteného túlavého zvieraťa
• mať zabezpečenú dodávku pitnej vody a energie, najmenej jednu miestnosť vhodnú na vyšetrovanie a ošetrovanie odchytených túlavých zvierat, skladové priestory vhodné na uskladnenie potrebného množstva zásob.
• mať zmluvne zabezpečené poskytovanie odborných veterinárnych činností a služieb nevyhnutných na zabezpečenie hlavných cieľov karanténnej stanice a pohody odchytených túlavých zvierat.
• viesť evidenciu zvierat využiť všetky dostupné prostriedky na vyhľadanie vlastníka odchyteného túlavého zvieraťa.

Policajti sú oprávnení vstúpiť na pozemok, do bytu, samozrejme po splnení určitých podmienok vyplývajúcich zo zákona. Čo sa týka zhabania zvieraťa z dôvodu podozrenia na spáchanie trestného činu týrania zvierat, policajti môžu, resp. sú povinní predmetné týrané zviera zhabať z dôvodu riadneho zabezpečenia dôkazov.

Právomoci PZ:

V zmysle zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore majú policajti okrem iného oprávnenie požadovať

•  vysvetlenie, ktoré môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku alebo správneho deliktu (§17)
• informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa (§17a)
• okrem iného zaistiť osobu (§19)

a) ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok,

b) pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci,

c) ktorá sa pokúsila o útek pri predvedení podľa § 17 alebo § 18, a dôvodná obava z jej úteku trvá,

d) ktorá na útvare Policajného zboru uráža policajta alebo inú osobu alebo sa správa inak agresívne,

e) na ktorú bolo vyhlásené medzinárodné policajné pátranie,

f) ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom,

– oprávnenie zaistiť vec na vykonanie potrebných úkonov, v tom prípade, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní; ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným činom alebo s priestupkom, policajt je povinný zaistenú vec neodkladne odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku.

V zmysle Trestného poriadku (konkrétne § 103 TP) policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine. Na miesta uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje. Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad, alebo úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa § 99 ods. 4.

Je potrebné uviesť, že v zmysle zákona možno domovú prehliadku vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

Policajný zbor SR je povinný riešiť každé podozrenie na spáchaný trestný čin (týranie zvierat) či už z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia. Policajti sú pri každom vyšetrovaní či objasňovaní trestného činu povinní riadne zabezpečiť všetky dôkazy, ktoré majú k dispozícii, to znamená aj zvieraťa samotného. Policajt ani jeho nadriadený orgán (prokuratúra) nie je oprávnená urobiť záver, že daný skutok nie je týraním bez stanoviska znalca, ktorý môže byť len veterinárny lekár alebo inšpektor  ŠVPS, len ten stanoví, či išlo o týranie na základe znaleckého dokazovania. K znaleckému dokazovaniu musí byť k dispozícií zviera, resp. telo zvieraťa v prípade jeho úhynu.

Pri oznamovaní týrania zvierat alebo utýrania zvierat príslušníkom PZ je potrebné komunikovať vždy písomne. V prípade, že Vás policajti „odbijú“, že to nie je v ich kompetencii, resp. odkážu Vás na príslušnú RVPS, vyzvite ich písomne na vykonanie určitého úkonu a uvedené zašlite tiež ich nadriadenému orgánu – prokuratúre. Trvajte vždy na písomnej komunikácii a zo stretnutí žiadajte vyhotoviť záznamy, ktoré budú obe strany podpisovať.

Obecná a mestská polícia

Medzi jej kompetencie a oprávnenia patria najmä:

• oznamovanie príslušným orgánom (napr. PZ SR) porušenie právnych predpisov, ktoré zistí pri plnení svojich úloh a ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti obce,
• oprávnenie vstúpiť na pozemok za účelom zadržania pacháteľa pristihnutého pri páchaní priestupku alebo trestného činu alebo bezprostredne po ňom (do príchodu polície),
• oprávnenie vstupu do bytu alebo nebytového priestoru, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania,
• oprávnenie požadovať od osoby preukázanie totožnosti,
• oprávnenie prikázať osobám, aby na nevyhnutný čas nevstupovali na určitý pozemok alebo do bytu, ak si to vyžaduje plnenie úloh polície,
• objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Štátna  a regionálna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS SR a RVPS)

Kompetencie ŠVPS SR a RVPS pri výkone veterinárnych kontrol vyplývajú zo zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ďalšej príslušnej legislatívy EÚ a SR.

RVPS vykonáva prostredníctvom veterinárnych inšpektorov a iných úradných veterinárnych lekárov veterinárne kontroly nad dodržiavaním veterinárnych požiadaviek kontrolu zdravia zvierat a ochrany zvierat. Prejednáva priestupky, ukladá pokuty a opatrenia podľa osobitného predpisu na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti.

Týranie zvierat je vymedzené v § 22 ods. 2 a 3 zákona o veterinárnej starostlivosti. Uvedené je podľa spomenutého zákona priestupkom a riešia to inšpektori RVPS v rámci svojej kompetencie. Za porušenie zákazu podľa § 22 ods. 2 a 3 zákona o veterinárnej starostlivosti je možné uložiť pokutu od 400 EUR do 1000 EUR pre fyzické osoby; čo sa týka právnických osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov tam sankcie vyššie.

ŠVPS SR a RVPS riešia podnety v rámci svojich kompetencií – na zdravie a ochranu zvierat.

Podnet možno podať písomne, ústne (osobne), telefonicky alebo elektronickou formou. Podnet musí byť čitateľný a zrozumiteľný. Musí byť z neho jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa podávateľ domáha. Lehotu na vybavenie podnetov neukladá žiadna platná legislatíva. 
Je nutné rozlišovať medzi sťažnosťou a iným podaním – podnetom. Sťažnosti upravuje osobitný predpis – zákon o sťažnostiach, ktorý sa však nevzťahuje na podnety.

Strieľanie psa poľovníkom

Poľovný zákona explicitne zakazuje sa voľný pohyb psa  – t.j. pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov – vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie. Výnimku predstavujú služobné psy a poľovnícke psy pri výcviku a výkone poľovníctva,

Člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa poľovného zákona oprávnený usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa  a mačku vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby. Uvedené sa nevzťahuje na poľovníckeho psa, na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti a na mačku, ktorá je viditeľne označená.

Ak dôjde k usmrteniu Vášho psa alebo mačky v poľovnom revíri, môžete:

• môžete požadovať náhradu v zmysle poľovného zákona, no to len vtedy, ak k jeho usmrteniu nedošlo za vyššie uvedených podmienok
• podať trestné oznámenie z dôvodu spáchania trestného činu poškodenia cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona, ak by išlo o psa, resp. mačku, ktorej hodnota by bola vyššia ako 266 €

Strieľanie mačiek v dedine:

Pokiaľ ide o samotné strieľanie zo vzduchovky, v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive je zo vzduchovky možné strieľať len na strelniciach a na miestach na to uspôsobených – tj. na miesta, kde sa neohrozuje život, zdravie alebo majetok iných osôb (napr. na zabezpečenom súkromnom pozemku). Pokiaľ tomu tak nie je, ide o priestupok, ktorý prejednáva príslušný policajnú útvar.

Strieľanie na mačku je zároveň v rozpore s § 22 zákona o veterinárnej starostlivosti, v zmysle ktorého je zakázané týrať a bezdôvodne usmrtiť zviera. Ide o priestupok, ktorý prejednáva Regionálna veterinárna a potravinová správa.

Vyššie uvedeným konaním by mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu:

• ublíženia na zdraví podľa § 155 Trestného zákona, ak by došlo k úmyselnej ujme na zdraví, resp. ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti
• poškodenia cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona, ak by išlo o mačku, ktorej hodnota by bola vyššia ako 266 €
• týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona, 

prípadne ich kombinácie.

Áno, obce zriaďujú, prevádzkujú a podieľajú sa na prevádzke útulkov a karantén pre zvieratá, pričom majú osobitnú povinnosť zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na ich území.
Odchyt túlavých zvierat a ich umiestňovanie do útulkov a karanténnych staníc môžu vykonávať iba odborne spôsobilé osoby osobitne vyškolené v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti.

Najlepšie, čo môžete pre túlavé mačky spraviť, je odchytiť ich, nechať vykastrovať a zaočkovať a vrátiť na pôvodné miesto – do ich rajónu, pretože to je ich domov. V prípade mačiatok je vhodné si najprv overiť, či sú mačiatka naozaj osirelé a až potom ich zaniesť do útulku.

Naopak, prikrmovaním túlavých mačiek zvyšujeme ich schopnosť rozmnožovať sa a zasahujeme do ich prirodzenej rovnováhy čo môže spôsobiť premnoženie ich populácie do nepríjemných rozmerov.

Množiteľov možno v podstate definovať ako ľudí profitujúcich z chovu psov, či už vedome alebo nevedome. Ich cieľom je rozmnožovanie zvierat na predaj s čo najväčším ziskom. Existujú rôzne druhy množiteľov.  Ľudia, ktorí zarábajú na tom, že psov nekontrolovane množia, pričom väčšinou títo psy žijú v nevyhovujúcich podmienkach, majú nedostatočnú zdravotnú staroslivosť či výživu. V podstate tieto psíky žijú len na to aby rodili. Potom možno spomenúť tiež ľudí, ktorí množia nekontrolovane, najčastejší výskyt na dedinách, kedy sučka nie je kastrovaná a majiteľ sa „nestará“, či sa k nej dostane nejaký susedný pes. Tiež existujú chovatelia, ktorí majú doma psov s PP (preukaz pôvodu), no šteňatá predáva bez PP. Samozrejme dôvodov, pre ktoré ľudia množia psov je omnoho viac.

Je to vôbec legálne?

Čo sa týka legislatívy na ochranu pred nekontrolovaným množením psov a iných zvierat za účelom dosiahnutia finančného zisku, táto je u nás zatiaľ nedostatočná a neposkytuje komplexnú ochranu takýmto zvieratám.

No je dôležité uviesť, že z pohľadu zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti aj taký „množiteľ“ musí spĺňať určité podmienky pri chove zvierat ako aj pri obchode s nimi. V prípade, že tento množiteľ vyváža zvieratá (spoločenské zvieratá) mimo územie SR, je nelegálne, ak tieto zvieratá nie sú veterinárne ošetrené (ako aj identifikované a registrované, aby im bol vydaný pas spoločenského zvieraťa), alebo ak šteňatá nemajú dostatočný vek na oddelenie od matky. Čiže zjednodušene možno povedať, že každé spoločenské zviera vyvážané mimo územia SR musí byť veterinárne ošetrené, mať vydaný pas spoločenského zvieraťa, teda byť identifikované a registrované, inak toto konanie je protizákonné a porušujúce zákon o veterinárnej starostlivosti, z čoho možno vyvodiť sankcie v podobe priestupkového konania.

Na uvedené samozrejme nadväzujú množiarne, kde sú psy chované v otrasných podmienkach, napr. v klietkach, bez dostatočného pohybu, svetla, jedla, veterinárneho ošetrenia. Tieto tzv. chovy, resp. množiarne jú nelegálne z dôvodu porušenia zákona o veterinárnej starostlivosti, v ktorom sú ustanovené podmienky na chov zvierat ako aj porušenie ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Uvedené tiež možno kvalifikovať ako trestný čin týrania zvierat alebo poprípade trestný čin zanedbania starostlivosti o zvieratá, aj keď v danom prípade možno polemizovať, či reálne ide o nedbanlivostný trestný čin.

Do pozornosti je potrebné dať aj „množiarne“, resp. chovy, kedy človek si doma namnoží zvieratá, tieto nežijú v nevyhovujúcich podmienkach, majú veterinárne ošetrenie, dostatočnú starostlivosť, predmetné šteniatka predáva za účelom privyrobenia si (žiadna registrovaná chovná stanica). Tento typ množenia na území SR prevláda vo väčšine okresov. Takíto množitelia niesú registrovaní v žiadnom spolku, čo znamená, že nie sú nikým kontrolovaní. Takéto množenie nie je v pohľadu platnej legislatívy nezákonné. V tomto prípade možno hovoriť o tzv. predaji z dvora, čo v praxi znamená, že na neho sa nevzťahuje živnostenský zákon (nie je potrebné živnostenské oprávnenie), teda ak predávajú v malom množstve.

Množitelia v rámci platnej legislatívy majú povinnosť ohlásiť začatie, prerušenie a ukončenie činnosti (§ 37 ods. 1 písm. a) zákona o veterinárnej starostlivosti). Inšpektori ŠVPS a RPVS sú oprávnení vykonať kontrolu vo všetkých zariadení, v ktorých sú držané zvieratá a to v prípade potreby aj v súčinnosti s políciou. V prípade, že takýto množiteľ neohlási predmetmú činnosť dotknutému orgánu, stáva sa z toho „čierny obchod“, nikým nekontrolovaný a z ktorého samozrejme neodvádza žiadna daň.

Vyhláška č. 123/2008 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva o podrobnostiach a o ochrane spoločenských zvierataáo požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá presne stanovuje podmienky pre uspokojenie potrieb zvierat (napr. minimálne požiadavky na voľnú plochu koterca psa, všeobecné požiadavky na chovné zariadenia pre spoločenské zvieratá a iné).

Ochrana zvierat z pohľadu obce
Čo môže starosta obce spraviť?
Na čo je zo zákona povinný?

Čo sa týka týrania psa susedom, v tomto prípade platná legislatíva kvalifikuje takéto konanie ako trestný čin, to znamená, že starosta z pozície svojej funkcie je povinný takéto protiprávne konanie riešiť a ohlásiť orgánom činným v trestnom konaní a poskytnúť im potrebnú súčinnosť.

Mačky, ktoré obťažujú susedov, z dôvodu ich nadmernému množstvu, ktoré chová sused
Možno sa brániť na obci v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto konanie suseda možno kvalifikovať ako zásah do pokojného stavu.
V zmysle ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka „Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“

V prípade ak tieto mačky trpia a nie je o nich dostatočne postarané, starosta má tiež povinnosť túto skutočnosť ohlásiť ako trestný čin týrania zvierat, resp. trestný čin zanedbania starostlivosti o zvieratá.

Tiež je potrebné dať do pozornosti ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“

Toto konanie starostu a jeho syna je nelegálne.

V zmysle ustanovenia § 22 ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti obce zriaďujú, prevádzkujú a podieľajú sa na prevádzke útulkov a karantén pre zvieratá.

Podľa § 22 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti obce sú povinné zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce. Tento odchyt nemôže vykonať len tak hocikto, zákon presne stanovuje podmienky na odbornosť ľudí vykonávajúcich odchyt.

Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. ap) zákona o veterinárnej starostlivosti: „Štátna veterinárna a potravinová správa organizuje prostredníctvom vlastného vzdelávacieho zariadenia školenia osôb zabezpečujúcich odchyt túlavých zvierat a ich umiestňovanie do útulkov a karanténnych staníc.“

V prípade nedodržania vyššie uvedeného, sa obec dopúšťa porušenia zákona, za čo jej môže byť udelená sankcia, prípadne vzniknúť až trestnoprávny postih. V danom prípade za obec koná starosta ako jeho výkonný orgán.

V zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti každá obec si má zriadiť odchytovú stanicu alebo si túto službu zazmluvniť v inej obci.

Nie je to legálne. Odchyt túlavých psov môže robiť len odborne vyškolené osoby, ktoré zaškoluje štátna veterinárna a potravinová správa prostredníctvom svojho vlastného vzdelávacieho programu.

Na usmrtenie zvieraťa taktiež musia byť zo zákona splnené podmienky. A to podľa ustanovenia § 22 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti je: „ Primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa je

a) prípad nutnej obrany a krajnej núdze,

b) usmrtenie jatočného zvieraťa alebo iného zvieraťa využívaného na získavanie produktov živočíšneho pôvodu,

c) usmrtenie zvieraťa v schválenom pokuse,

d) bezbolestné usmrtenie zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho poranenia alebo jeho veku, ak je jeho ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením; bezbolestné usmrtenie zvieraťa po predchádzajúcom zbavení vedomia môže vykonať len veterinárny lekár okrem skončenia utrpenia zvieraťa v naliehavých prípadoch, ak nemožno rýchlo zabezpečiť pomoc veterinárneho lekára,

e) usmrtenie zvierat pri eradikácii, kontrole, prevencii a diagnostike chorôb a deratizácii,

f) usmrtenie nechcených zvierat, ak pre ne nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť; neplatí pre služobné zvieratá,

g) ulovenie zvieraťa povoleným spôsobom.

Pri výhovorkách typu „je nechcený a nepodarilo sa nám  zabezpečiť náhradnú staroslivosť, útulky sú preplnené, nie je miesto“, žiadať doklad, písomnú komunikáciu s útulkom alebo s inou obdobnou organizáciou, alebo obcou alebo nejaký iný dôkaz o tom, že skutočne nebolo možné dotyčnému psovi zabezpečiť náhradnú starostlivosť. Túto skutočnosť by mal preukázať držiteľ zvieraťa, ktorého sa chce zbaviť, mal by mať o tom nejaké doklady, resp. dokumentáciu. Inak možno hovoriť o samovoľnom usmrcovaní zvierat bez primeraného dôvodu.

V prvom rade treba podať trestné oznámenie, nakoľko polícia sa po nahlásení musí týmto prípadom zaoberať. V prípade rozhádzanej otravy na verejnom priestranstve by mohlo ísť aj o trestný čin všeobecného ohrozenia v zmysle ustanovenia § 284 Trestného zákona.

Ohľadne zvieraťa, ktoré sa otrávi možno hovoriť aj o trestnom čine týrania zvierat, prípadne trestného činu poškodzovania cudzej veci. Kľúčová je v tomto prípade správa od veterinára, bez ohľadu na to, či zviera uhynie alebo nie- ak veterinár v posudku konštatuje, že zviera fyzicky trpelo alebo trýznivo uhynulo v dôsledku podania otravy, pôjde zrejme o trestný čin týrania resp. utýrania zvieraťa. Ak boli účinky otravy málo závažné (zvracanie) resp. k úhynu došlo bezbolestne a okamžite, pôjde o trestný čin poškodzovanie cudzej veci. Obe skutkové podstaty je možné spáchať súčasne v rámci tzv. súbehu trestných činov, tresty sa však pri súbehu nesčítajú- použije sa sadzba za ten trestný čin, pri ktorej je vyššia. T.z. v prípade súbehu všeobecného ohrozenia s týraním zvierat by malo ísť o tzv. “tvrdú basu”.